Virtually - titulní stránka Fotolab Virtually


Rozhovor s šéfredaktorem Pravého spektra

Ondřej Šlechta

Ahoj, mohl bys čtenářům ve stručnosti říci něco o vzniku projektu Pravé Spektrum a důvodech, které vás k jeho založení vedly?

Lukáš Krivošík / Pravé spektrum : Pravé Spektrum vzniklo pred piatimi rokmi ako projekt bratislavského klubu Občiansko-demokratickej mládeže. V jeho počiatkoch sa spájalo najmä s menom mladého novinára Martina Hanusa, ktorý ako prvý na Slovensku urobil z konzervatívno-liberálnych euroskeptických postojov spoločenskú tému. Hanus naďalej funguje ako editor Pravého Spektra, keďže jeho práca novinára pre časopis .týždeň mu už nedovoľuje toľko písať. Ja som bol zo začiatku iba čitateľom Pravého Spektra. V lete 2003 som preň začal písať a o rok neskôr som sa stal jeho šéfredaktorom, ktorým som až dodnes. Pre nezhody s vedením ODM bratislavský klub pred asi dvomi rokmi z organizácie kompletne vystúpil. Pravé Spektrum pokračovalo, viac-menej s pôvodnými ľuďmi, ale už samo za seba, nie pod hlavičkou ODM.

V poslední době lze zaznamenat postupný nárůst mnoha konzervativních a tradicionalistických projektů, ať již jde o různé aktivity, vznik nových časopisů, či webových stránek, které se stávají důstojnou alternativou tzv. „mainstreamových“ médií, která tradičním hodnotám a konzervativnímu chápání světa příliš nakloněné nejsou. Co si myslíš o této „mediální válce“? Jakou bys ty navrhoval cestu, řekněme k „definitivnímu vítězství“?

Lukáš Krivošík / Pravé spektrum : Nad týmto sa veľmi často zamýšľam. Myslím, že na internete sme silní, ale mali by sme sa viac presadzovať v mainstreamových médiách a v tlačenej podobe. Ako úžasný projekt sa mi tu zdá časopis .týždeň. Ten je postavený na originálnom princípe. Prvá polovica časopisu je o aktuálnych politických a ekonomických témach. Niečo na spôsob Newsweeku alebo nemeckého Focusu, len so zreteľne pravicovým zameraním. Stred časopisu tvorí tzv. Kritická príloha, kde sa zverejňujú rozsiahlejšie filozofické texty a druhú polovicu časopisu tvorí kultúra, na ktorú redakcia dáva veľký dôraz. Vďaka tej kultúrnej polovici si .týždeň kúpia aj ľudia, pre ktorých možno politika nie je v centre záujmu. K výstavbe časopisu tiež treba pripočítať postavu charizmatického šéfredaktora Štefana Hríba. Je to na slovenské pomery unikátny počin. To spojenie kultúra-politika funguje dosť dobre. Vedel by som si okrem takéhoto spojenia predstaviť napríklad časopis, ktorý by sa sústredil na popúlarnu vedu a dopĺňal by to, povedzme, libertariánskymi ekonomickými pohľadmi. Niečo na spôsob webu Techcentralstation (www.tcs.com). Spomínam to preto, lebo Pravé Spektrum chce do istej miery byť aj platformou na stretávanie sa kresťansko-konzervatívnych a libertariánskych názorov.


V nedávných parlamentních volbách zvítězil socialista Fico, který následně sestavil vládu s nacionalisty Jána Sloty a populisty Vladimíra Mečiara. Všiml jsem si, že Pravé Spektrum třeba kritikou Sloty nešetří. Mnozí Češi, řekněme, orientovaní „více do prava“ však Slotovi fandí. Mohl bys ke Slotovi říci něco více?

Lukáš Krivošík / Pravé spektrum : Možno z diaľky vyzerá Ján Slota ako konzervatívny národniar, ale to je len klam. V Žiline, kde je primáto, sa správa ako feudál, čo verným nepokryte prideľuje sinekúry a kritikom ich odníma. Slota je prospechár, ktorému nejde o národ, ale len o svoju peňaženku. Aj to jeho "národniarstvo" sa redukuje len na kydania na Maďarov. To na Slovensku funguje ako pavlovský reflex. Voliči sa na to vždy dajú nalákať. Ale vo vzťahu k Európskej únii je táto strana intelektuálne neschopná zaujať akékoľvek netriviálne stanovisko. Proti euroústave sa na Slovensku postavilo akurát KDH a mimoparlamentná Občiansko-konzervatívna strana. Vznikla iniciatíva pravicových mimovládnych organizácií, medzi nimi aj Pravého Spektra, ktorá napadla spôsob schvaľovania aj na Ústavnom súde. SNS však vtedy mlčala ako voš pod chrastou. Dnes chce napríklad opozičné KDH presadiť deklaráciu NR SR o suverenite Slovenska v daňových otázkach. Podporila to Strana maďarskej koalície, kým Slota túto iniciatívu podporiť odmietol a zjavne nechápe celú závažnosť problému. SNS sú takí folklórni národniari. Stále im najviac vadí ohrozenie slovenčiny, aj keď ňou hovorí 5 miliónov ľudí a existuje obrovské množstvo literatúry, ktorá je v našom jazyku napísaná. Že sú tu však aj nejaké dane alebo nejaké centralizačné snahy zo strany Bruselu, to presahuje ich horizont. Svojím vulgárnym verejným vystupovaním, často pod vplyvom alkoholu, zosobňuje vedenie SNS skôr tie zlé vlastnosti slovenského národa a v ekonomike ide o druhú najsocialistickejšiu stranu na Slovensku, hneď po KSS.


Jaké slovenské politické strany Pravé Spektrum podporuje a proč ?

Lukáš Krivošík / Pravé spektrum : Sme mimo akýchkoľvek straníckych štruktúr. Blízke je nám však najmä Kresťanskodemokratické hnutie. Ale to dnes čelí vnútornému rozkolu. Nám je sympatické konzervatívne krídlo okolo bývalých ministrov vnútra a spravodlivosti, Vladimíra Palka a Daniela Lipšica. Ak by sa KDH uberalo ich smerom, išlo by o stranu silne konzervatívnu v kultúrno-etických otázkach, eurorealistickú v zahraničnej politike a taktiež skôr liberálnejšiu v ekonomických otázkach. Práve títo ľudia totiž urobili na Slovensku tému z rovnej dane. Bohužiaľ, v KDH je aj silné krídlo, ktoré by z toho chcelo mať druhú KDÚ-ČSL. Uvidíme, ako ich vnútrostranícky zápas skončí. Z ostatných strán je nám blízka už spomenutá OKS. To je však strana zúfalo mimoparlamentná, aj keď tam majú veľa dobrých ľudí a výborný program.


Nedávná přednáška papeže Benedikta XVI v Řezně opět vzbudila silné protesty muslimů. Podíváme-li se na problémy soužití západní civilizace s muslimy zblízka, vidíme, že není prakticky jediného dne, kdy bychom neslyšeli buď o teroristickém útoku, únosu, konfliktu, protestech, či jen výroku proti naší společnosti z úst nějakého muslimského předáka. Jaká je podle tebe cesta z tohoto kataklyzmatu? Směřujeme skutečně ke „střetu civilizací“?

Lukáš Krivošík / Pravé spektrum : My k nemu nesmerujeme, on je tu už minimálne od konca studenej vojny. Huntingtonova paradigma samozrejme nie je jediným spôsobom, ako sa pozerať na túto dobu. Určite sa oplatí poznať aj tie ostatné. Ale zdá sa, že tá optika "stretu civilizácií" je realite asi najbližšie. Mne lezie veľmi na nervy ten appeasment. Ten pocit, ktorí živia mnohí intelektuáli na Západe i v našich krajinách, že chyba je v nás. Som smutný z udalostí, ako bolo rozhodnutie berlínskej opery nehrať Mozartovu hru len preto, lebo sa to nepáčilo moslimom. Toto tu už párkrát bolo, naposledy v 30. rokoch. Churchill adresoval po Mníchove svojmu premiérovi Chamberlainovi zaujímavú myšlienku: "Stáli ste pred voľbou medzi hanebnosťou a vojnou. Vybrali ste si hanebnosť, budete mať vojnu." Takže to sebaponižovanie Západu ma trápi. Ale čo sa týka východiska, stavil by som na nasledujúci scenár:

Proste islamisti odpália niekde atómovú bombu. Možno v Ríme, možno v Paríži alebo Londýne a možno vo Washingtone. Nasledovať bude nukleárna odplata zo strany postihnutej krajiny. A až keď budú obe strany konfrontované s miliónmi ľudí, ktorí na oboch stranách zhoreli v nukleárnom inferne, "oni" pochopia, že my nekonvertujeme na islam a "my" pochopime, ze z moslimov neurobíme liberálnych demokratov.

Takto sa to podľa mňa skončí a o pár rokov nato sa aj tak paradigma medzinárodného sporu zmení a hranice medzi "my" a "oni" sa opäť preskupia. Už to nebudú ideológie ako pred rokom 1990 ani civilizačné a kultúrne okruhy ako dnes. Tipujem, že nová deliaca čiara bude súvisieť s pokrokom v biomedicínskych otázkach, genetike, možno v nanotechnológiách. Ale to už by bola príliš ďalekosiahla špekulácie.


V poslední době docela utichla (alespoň u nás) diskuse ohledně budoucnosti a směřování evropské integrace. Avšak jsou zde dva palčivé problémy, které by neměly být opomíjeny. To je tzv. evropská ústava, která si klade za cíl vytvořit z Evropy superstát a chystaný vstup Turecka do Evropské unie. Jaký je tvůj pohled na tyto věci? Podporoval jsi vstup Slovenska do EU?

Lukáš Krivošík / Pravé spektrum : Tá debata utíchla všade v Európe v dôsledku neschváleniu euroústavy v Holandsku a Francúzsku. Ale nemali by sme zaspať na vavrínoch. Merkelová aj Sarkozy kostlivca ústavnej zmluvy zase vyťahujú z hrobu.

Čo sa týka Turecka, myslím, že do EÚ by vstupovať nemalo. Súhlasím s názorom Rogera Scrutona, že by to mohlo oslabiť Turecko, ktorého sekularizmus bol budovaný na základe silného národného štátu a armády, ktorá nebola kontrolovaná civilnou mocou, ale naopak, sama mohla zvrhnúť civilnú moc, ak sa k moci dostali islamisti. Co urobi s tureckou spoločnosťou, ak sa tieto poistky proti islamskému radikalizmu pod vplyvom EÚ odstránia?

Na rozdiel od Václava Klausa si nemyslím, že neustále rozširovanie EÚ je najlepšou poistkou proti prehlbovaniu integrácie. Naopak, dnes už politici EÚ používajú rozšírenie o balkánske krajiny a Turecko ako argument, prečo sa musí reformovať rozhodovací proces, aby bola Únia "funkčná a akcieschopná".

Pokiaľ ide o Slovensko, v referende som nehlasoval. V zásade si však myslím, že z krátkodobého hľadiska môže integrácia Slovensku pomôcť, horšie je to z dlhodobého hľadiska. Tam môže Európska únia naše krajiny silne poškodiť ďalšou unifikáciou kontinentu a zmrazením súčasných rozdielov medzi západom a východom Európy.

Dnes otázka nestojí tak, či Únia áno alebo nie. SR i ČR v Únii sú, dôležité je využiť všetky možnosti, kravu riadne podojiť, keď sa nám už vnucuje, a byť v strehu! Vývoj v Európe treba pozorne sledovať a hneď ako pre nás mínusy prevážia nad plusmi integrácie, mali by sme z EÚ bez mihnutia oka vystúpiť. To považujem za najrozumnejší postoj. Rozhodne by sme sa nemali citovo viazať na nejakú umelú "európsku identitu".

Kdybych se Tě měl zeptat na nějaké světové politiky, či významné osobnosti angažující se v politice ze současnosti, nebo blízké minulosti, koho bys jmenoval jako své favority a oblíbence ?

Lukáš Krivošík / Pravé spektrum : Tak patrilo by sa povedať, že Ronald Reagan a Margaret Thatcherová. To boli takí poslední mohykáni. Dnes tam veľmi nevidím nejaké osobnosti. Je dobré, že v Európe máme niekoho, ako je Václav Klaus, ktorý hovorí potrebné veci, i keď v niečom mám iný názor ako on. Aj José Maria Aznar bol celkom fajn. Ale okrem týchto tam veľa sľubného nevidím.

Asi to patrí k povahe konzervatívnych publicistov vkladať menej nádejí do vrcholovej politiky a viac do posunu spoločenskej klímy doprava. V demokracii dajú politici voličom to, po čom voliči túžia. Posuňme dopyt voličov doprava a politici už potrebnú ponuku dodajú.

Jak vidíš úlohu kultury v politice? Máte na Slovensku nějaké osobnosti (jakou je v ČR třeba Daniel Landa), které pozitivně odkazují na národní minulost, či se o nich dá říci, že jejich názory směřují „doprava“?

Lukáš Krivošík / Pravé spektrum : Landu mám veľmi rád, ešte od základnej školy. Myslím, že na Slovensku niekoho takého nemáme. U nás musíme urobiť ešte veľa práce, aby sme národné cítenie a vlastenectvo postavili na konštruktívne základy. Pravé Spektrum sa o to snaží našou rubrikou "Slovenská otázka", kde analyzujeme minulosť i súčasnosť našej krajiny.

Bohužiaľ, po revolúcii si vlastenectvo uzurpovali u nás najmä kadejakí ex-komunisti a eštébaci. Ich záujmom samozrejme bolo, aby slovenské vlastenectvo zostalo nanajvýš tak v rovine preskakovania nejakých vatier, hurávlastenectva a bolestínskeho nadávania na Maďarov, Čechov a ako nám všetci ubližovali. Je veľmi ťažké toto meniť, čo súvisí aj s tým, kto bol u nás za rozdelenie ČSFR a kto bol proti.

Ja som napríklad voličmi SNS bežne obviňovaný z protislovenskosti a podobne. No dnes za jedno z najdôležitejších pozitív toho, že máme ako Slováci vlastný štát, považujem to, že musíme niesť ako národný kolektív konečne zodpovednosť za naše činy a nemôžeme sa donekonečna vyhovárať na druhých. Preto považujem slobodu (a jej sprievodcu - zodpovednosť) za najlepšiu odpoveď na slovenskú otázku v 21. storočí.


Na závěr se sluší ponechat poslední slovo tázanému. Takže Ti děkuji za rozhovor a požádal bych Tě o pár slov na závěr…

Lukáš Krivošík / Pravé spektrum : Môžem len popriať Vám veľa vytrvalosti vo všetkých tých politických zápasoch súčasnosti i budúcnosti. Možno všetky nevyhráme, ale je dôležité, aby sme na konci mali sami pred sebou pocit, že sme viedli dobrý boj a urobili sme všetko, čo bolo v našich silách pre víťazstvo.

Více informací na www.prave-spektrum.sk



Ondřej Šlechta
Autor je šéfredaktor stránek www.eportal.cz
Osobní stránky
 
  Přístupy: 150214 Komentář Stáhnout Tisk E-mail
 





Vybrali jsme z tisku
křepelka šmok


ODS
REKLAMA


Hrad
REKLAMA


TOP články
REKLAMA